Právo dieťaťa byť vypočuté

V práve EÚ sa v článku 24 ods. 1 Charty základných práv EÚ stanovuje, že deti môžu slobodne vyjadrovať svoje názory a tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť. Toto ustanovenie sa uplatňuje všeobecne a nie je obmedzené na konkrétne konanie. SDEÚ vyložil význam tohto ustanovenia v spojení s nariadením Brusel II bis.

Príklad: Joseba Andoni Aguirre Zarraga/Simone Pelz sa týka vysťahovania maloletého dieťaťa zo Španielska do Nemecka v rozpore s rozhodnutiami o zverení do osobnej starostlivosti. SDEÚ dostal otázku, či nemecký súd (t. j. súd krajiny, do ktorej bolo vysťahované dieťa) mohol spochybniť vykonávacie rozhodnutie španielskeho súdu (krajiny pôvodu) na základe toho, že dieťa nebolo vypočuté, čím sa dopustil porušenia článku 42 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 2201/2003 (Brusel II bis) a článku 24 Charty základných práv EÚ. Dieťa namietalo voči vráteniu, keď vyjadrilo svoje názory v rámci konania pred nemeckým súdom. SDEÚ odôvodnil, že vypočutie dieťaťa nie je absolútnym právom, ale že ak súd rozhodne, že je potrebné, musí poskytnúť dieťaťu jedinečnú a účinnú príležitosť vyjadriť svoje názory. Takisto rozhodol, že právo dieťaťa na vypočutie, ktoré je ustanovené v charte a nariadení Brusel II bis, si vyžaduje, aby právne postupy a podmienky, ktorými sa umožňuje deťom slobodne vyjadrovať svoje názory, boli deťom k dispozícii, a aby súd získal tieto názory. Takisto je potrebné, aby súd prijal všetky primerané opatrenia na zabezpečenie týchto vypočutí so zreteľom na najlepšie záujmy dieťaťa a okolnosti každého jednotlivého prípadu. Podľa rozhodnutia SDEÚ však orgány krajiny, z ktorej bolo dieťa vysťahované do (Nemecka), nemohli namietať voči vráteniu dieťaťa na základe porušenia práva byť vypočutý v krajine pôvodu (Španielsku).

Právo na vypočutie sa odráža v rôznych legislatívnych aktoch. Podľa článku 21 nariadenia Brusel IIa (recast), deti schopné vytvoriť si vlastné názory majú právo dostať skutočnú a účinnú príležitosť vyjadrovať svoje názory, či už priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo vhodnej osoby tela. Ich názorom sa má prikladať náležitá váha v súlade s ich vek a zrelosť. Toto právo platí nielen vo veciach rodičovských práv a povinností, ale aj vrátiť konanie podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 o Občianske aspekty medzinárodných únosov detí. Podľa smernice EÚ o procesných zárukách musia členské štáty zabezpečiť, aby deti mali právo byť prítomné na ich súdnom konaní, a musia prijať všetky potrebné opatrenia, aby sa mohli účinne zúčastniť na súdnom konaní, vrátane tým, že im poskytneme možnosť byť vypočutí a vyjadriť svoj názor. Smernica EÚ o sexuálnom zneužívaní detí tiež stanovuje niekoľko procedurálnych pravidiel záruky, ktoré zabezpečia, že obeť v detskom veku bude počas vypočúvania chránená trestné konanie.

Podľa práva Rady Európy ESĽP nevykladá právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 8 EDĽP) tak, že by dieťa malo byť vždy vypočuté na súde.

Príklad: Vo veci Sahin/Nemecko matka úplne zakázala kontakt medzi žiadateľom a jeho štvorročnou dcérou. Nemecký krajinský súd rozhodol, že umožnenie styku otca k jeho dcére by bolo pre dieťa škodlivé z dôvodu vážneho napätia medzi rodičmi. Rozhodol tak bez vypočutia dieťaťa v otázke, či sa chce naďalej vídať s otcom. V otázke vypočutia dieťaťa na súde sa ESĽP odvolal na vysvetlenie znalca pred krajinským súdom v Nemecku. Po niekoľkých stretnutiach s dieťaťom, matkou a žiadateľom sa znalec domnieval, že proces kladenia otázok dieťaťu by mohol preň predstavovať riziko, ktorému by sa nedalo predísť osobitnými opatreniami na súde. ESĽP rozhodol, že za týchto okolností neznamenali procesné požiadavky vyplývajúce z článku 8 EDĽP vypočuť dieťa na súde povinnosť priameho kladenia otázok dieťaťu vo veci jeho vzťahu s otcom.

Vec M. a M. /Chorvátsko sa týka sporu o opatrovníctvo, vrátane obvinení zo zneužívania dieťaťa otcom. ESĽP bol obzvlášť zarazený skutočnosťou, že dieťa v rozhodnom čase vo veku 13 a pol roka, stále nebolo vypočuté v poručenskom konaní, ktoré doteraz prebiehalo trvalo viac ako štyri roky, a preto nedostala možnosť vyjadriť svoje názory pred súdmi o tom, s ktorým rodičom chcela žiť. Nedalo sa povedať, že deti schopné vytvárať si vlastný názor boli dostatočne zapojené do rozhodovacieho procesu, ak neboli poskytnuté s možnosťou byť vypočutý a vyjadriť tak svoj názor. Ohraničená autonómia detí, ktorá sa postupne zvyšuje s ich rozvíjajúcou sa zrelosťou, sa uplatňuje prostredníctvom ich práva byť vypočutý. Za konkrétnych okolností prípadu nerešpektovanie prvého želania dieťaťa, pokiaľ ide o to, s ktorým rodičom by chcela žiť, bolo porušené jej právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8.

Európsky dohovor o výkone práv detí sa zaoberá právom detí na slobodné vyjadrenie ich názorov. Cieľom tohto dohovoru je podporovať práva detí tak, že sa im priznávajú osobitné procesné práva v rodinných konaniach pred justičným orgánom, najmä v konaniach týkajúcich sa vykonávania rodičovských práv a povinností, ako je pobyt a styk s deťmi. Článkom 3 sa garantuje deťom právo byť informované a vyjadriť svoje názory v konaní ako procesné právo. Článkom 4 sa dieťaťu garantuje právo požiadať o ustanovenie osobitného zástupcu v konaní pred justičným orgánom, ktoré sa týka dieťaťa. V súlade s článkom 6 sa musia orgány ubezpečiť, že dieťa dostalo všetky relevantné informácie, vo vhodných prípadoch konzultuje s dieťaťom osobne, a umožní dieťaťu vyjadriť svoje názory.

Dohovor Lanzarote v článku 9 rieši účasť detí pri tvorbe a realizácii štátnych politík, programov alebo iné iniciatívy týkajúce sa boja proti sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu zneužívanie detí. Článok 14 ods. 1 toho istého dohovoru stanovuje túto pomoc obete musia náležite zohľadňovať názory, potreby a potreby dieťaťa obavy.