Responsive menu icon

Medzinárodné rodičovské únosy detí

1. Čo je to únos rodičom?

Únos dieťaťa rodičom je jeho premiestnenie do inej krajiny. K únosu rodičom dochádza, keď jeden z rodičov presťahuje alebo si dieťa ponechá bez súhlasu druhého rodiča alebo súhlasu súdu v inej krajine, než v ktorej dieťa zvyčajne žije. Stáva sa to najmä vtedy, keď rodičia pochádzajú z rôznych krajín, kultúr alebo majú rôzne štátne príslušnosti. Únos rodičom je tiež prípad, keď sa jeden z rodičov, ktorému je zverené dieťa do starostlivosti súdom, presťahuje bez súhlasu druhého rodiča do zahraničia a tým poruší jeho právo kontaktovať dieťa. K únosu rodičom často dochádza, keď sa rodičia rozídu alebo začnú rozvodové konanie.

O únose môžeme hovoriť, keď je premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa neoprávnené. Premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa je neoprávnené, keď rodič nemá súhlas druhého rodiča alebo súhlas súdu štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt pred premiestnením.

Obaja rodičia dieťaťa (ktorí sú zapísaní v rodnom liste dieťaťa ako rodičia) majú rodičovskú zodpovednosť (rodičovské práva a povinnosti). Všeobecne sa uznáva, že každý rodič môže individuálne rozhodovať o aktuálnych záležitostiach dieťaťa, ale v prípade podstatných záležitostí dieťaťa musia o nich rozhodnúť rodičia spoločne alebo je potrebný súhlas oboch rodičov. V súlade so slovenským zákonom o rodine je jednou z podstatných záležitostí v živote dieťaťa presťahovanie dieťaťa do iného štátu. Ak chce rodič presťahovať dieťa do iného štátu, potrebuje súhlas druhého rodiča ako podmienku zákonnosti. Ak rodič nechce udeliť súhlas druhému rodičovi, existuje možnosť požiadať súd v štáte, kde má dieťa obvyklý pobyt, o súhlas súdu s týmto presťahovaním, a tým nahradiť súhlas druhého rodiča. Ak rodič presťahuje dieťa do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča alebo bez súhlasu súdu, presťahovanie je neoprávnené.

2. Obvyklý pobyt dieťaťa

Jedným z najdôležitejších faktorov pri posudzovaní, či ide o únos rodičom alebo nie, je obvyklý pobyt dieťaťa. Pre obvyklý pobyt nie je podstatné, kde sa dieťa narodilo, kde je prihlásené na trvalý pobyt (alebo iný typ pobytu) ani aké je občianstvo dieťaťa. Obvyklý pobyt je miesto, ku ktorému má dieťa najbližšie a najužšie väzby. Obvyklý pobyt dieťaťa je krajina, v ktorej dieťa dlhodobo žije, má rodinné a sociálne zázemie, má rodinu a priateľov, navštevuje materskú školu alebo školu, vzdelávacie zariadenia alebo nejaké záujmové krúžky. V tejto krajine má dieťa aj zdravotné poistenie, pediatra alebo iného lekára a pod.

Obvyklý pobyt je miesto, kde sa dieťa zoznamuje s prostredím. V prípade, že je takéto prostredie premiestnené alebo zadržané druhým rodičom v zahraničí, ide o rodičovský únos.

3. Návrat dieťaťa

Rodič, ktorý nesúhlasí s premiestnením dieťaťa do inej krajiny, má právo požadovať návrat dieťaťa do krajiny, v ktorej malo dieťa obvyklý pobyt pred premiestnením.
Právne predpisy umožňujúce návrat dieťaťa:

Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí je medzinárodná zmluva o ľudských právach a právny mechanizmus na návrat unesených detí do inej krajiny. Cieľom dohovoru je zabezpečiť okamžitý návrat detí neoprávnene premiestnených do ktoréhokoľvek zmluvného štátu alebo zadržiavaných v ktoromkoľvek zmluvnom štáte.
V súlade s dohovorom sa premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa považuje za neoprávnené, ak
a) je v rozpore s opatrovníckymi právami priznanými osobe, inštitúcii alebo akémukoľvek inému orgánu, buď spoločne alebo samostatne, podľa práva štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; a
b) v čase premiestnenia alebo zadržania boli tieto práva skutočne vykonávané, buď spoločne alebo samostatne, alebo by boli vykonávané, nebyť premiestnenia alebo zadržania.

Dohovor sa vzťahuje na každé dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt v zmluvnom štáte bezprostredne pred akýmkoľvek porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Hraničný vek dieťaťa, na ktorý sa môže vzťahovať Dohovor, je 16 rokov.

Kroky (postup) procesu vrátenia dieťaťa:

1. V zmluvných štátoch Dohovoru existujú ústredné orgány na pomoc rodičom, ktorí sú obeťami cezhraničného únosu dieťaťa. Nevyhnutným prvým krokom v prípade návratu dieťaťa je žiadosť rodiča o pomoc pri zabezpečení návratu dieťaťa. Rodič, ktorý tvrdí, že dieťa bolo premiestnené alebo zadržané v rozpore s opatrovníckym právom, sa môže obrátiť na ústredný orgán miesta obvyklého pobytu dieťaťa alebo na ústredný orgán ktoréhokoľvek iného zmluvného štátu so žiadosťou o pomoc pri zabezpečení návratu dieťaťa. Na Slovensku je to Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (známe aj ako „CIPC“). Je veľmi dôležité, aby sa žiadateľ (rodič) o pomoc pri zabezpečení návratu dieťaťa zo zahraničia obrátil na ústredný orgán čo najskôr po premiestnení dieťaťa do zahraničia.

Ústredné orgány navzájom spolupracujú a podporujú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi vo svojich štátoch s cieľom zabezpečiť okamžitý návrat detí a dosiahnuť ostatné ciele tohto dohovoru. Ústredné orgány prijmú všetky vhodné opatrenia, napr. na zistenie miesta pobytu dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané; na zabránenie ďalšej ujme dieťaťu alebo ujme zainteresovaných strán prijatím alebo nariadením prijatia predbežných opatrení; na zabezpečenie dobrovoľného návratu dieťaťa alebo na dosiahnutie priateľského riešenia problémov atď.

Žiadosť musí obsahovať informácie týkajúce sa totožnosti žiadateľa, dieťaťa a osoby, o ktorej sa tvrdí, že dieťa premiestnila alebo ho zadržala; ak je to možné, dátum narodenia dieťaťa; dôvody, na ktorých je založená žiadosť žiadateľa o vrátenie dieťaťa, a všetky dostupné informácie týkajúce sa miesta pobytu dieťaťa a totožnosti osoby, s ktorou sa predpokladá, že dieťa je. Žiadosť môže obsahovať aj ďalšie relevantné dokumenty.

Na Slovensku Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže vyžaduje dokument - žiadosť o vrátenie maloletého dieťaťa (najmä navrhovaný spôsob jeho vrátenia); rodný list maloletého dieťaťa; doklad preukazujúci rodičovské práva k dieťaťu: sobášny list rodičov dieťaťa a súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti, ak bolo vydané; doklady preukazujúce obvyklý pobyt maloletého dieťaťa na Slovensku (napr. potvrdenie od pediatra, potvrdenie o návšteve predškolského alebo školského zariadenia a pod.) a fotografie maloletého dieťaťa a osoby, ktorá ho neoprávnene premiestnila alebo zadržala.

Ak má ústredný orgán, ktorý dostane žiadosť, dôvod domnievať sa, že dieťa sa nachádza v inom zmluvnom štáte, priamo a bezodkladne postúpi žiadosť ústrednému orgánu tohto zmluvného štátu a informuje o tom žiadajúci ústredný orgán alebo podľa okolností žiadateľa. Ako už bolo uvedené, medzi ústrednými orgánmi existuje spolupráca. Ústredný orgán štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, prijme alebo zabezpečí prijatie všetkých vhodných opatrení na dosiahnutie dobrovoľného návratu dieťaťa. Po prijatí žiadosti o návrat ústredný orgán štátu vo väčšine prípadov kontaktuje rodiča, ktorý dieťa nezákonne premiestnil alebo si ho ponechal a požiada ho o dobrovoľný návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu. Ústredný orgán tiež požiada rodiča, aby začal konanie o úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu.
Ak rodič návrat odmietne, existuje možnosť pokúsiť sa o priateľské riešenie sporu formou mediácie, ktorá sa ponúka obom stranám. Ak sa obe strany dohodnú na mediácii, mediácia sa uskutoční v rámci príslušných orgánov a podľa práva štátu, v ktorom sa dieťa nachádza.

2. Po podaní žiadosti môže rodič začať súdne konanie s cieľom dosiahnuť vrátenie dieťaťa. Rodič podá návrh na súd štátu, kde bolo dieťa odobraté.
Súdy konajú v konaní o vrátenie detí urýchlene. Súd musí o veci rozhodnúť do šiestich týždňov.

V tomto konaní súd rozhoduje iba o tom, či nariadi alebo nenariadi návrat dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu. Súd tiež skúma, či je daný štát štátom obvyklého pobytu dieťaťa a či bolo premiestnenie dieťaťa neoprávnené. V tomto konaní súd nerozhoduje o rodičovských právach a povinnostiach voči maloletému dieťaťu (napr. starostlivosť o dieťa, výživné, styk s dieťaťom atď.), tieto skutočnosti sú predmetom samostatného súdneho konania.

Dôležitou skutočnosťou, ktorú súd v konaní o návrat dieťaťa skúma, je aj to, kedy k jeho premiestneniu došlo. Podľa dohovoru je vhodné podať návrh na návrat dieťaťa na súd do jedného roka od jeho premiestnenia. Predpokladá sa, že po uplynutí tejto doby (1 rok) sa dieťa v novom prostredí usadilo.

Ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané, ku dňu začatia konania pred súdom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, uplynula doba kratšia ako jeden rok od dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania, súd nariadi okamžitý návrat dieťaťa.

Súd nie je povinný nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iný orgán, ktorý namieta proti jeho návratu, preukáže, že:
a) osoba, inštitúcia alebo iný orgán, ktorý má starostlivosť o osobu dieťaťa, v čase premiestnenia alebo zadržania v skutočnosti nevykonával opatrovnícke práva, alebo s premiestnením alebo zadržaním súhlasil, alebo s ním následne súhlasil; alebo
b) existuje vážne riziko, že jeho návrat by vystavil dieťa fyzickej alebo psychickej ujme alebo by ho inak postavil do neznesiteľnej situácie.

Súd môže tiež odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa, ak zistí, že dieťa namieta proti návratu a dosiahlo vek a stupeň zrelosti, pri ktorom je vhodné zohľadniť jeho názor.

Kontaktujte nás